Druhou časťou utorkového programu na Stanici bolo divadelné predstavenie Sarkofágy a bankomaty. Kľúčová slovenská dráma strednej generácie: 18 veľkých autorov - 16 krátkych hier - 4 dramatické kľúče. Kľúče ako metafora nežnej revolúcie a symbol preniknutia k ženám, mužom, svedomiu, droge minulosti, či dizajnu budúcnosti. Na stanici sa predstavili 4 hry, čítané ako statické dialógy samotných autorov a rozprávača (Martiny Filinovej). Skvelým štartom bola hra od Uršuly Kovalyk - Squat odohrávajúca sa na samote v starom polozrúcanom dome. Squateri obsadili dom a jednoducho v ňom bývajú. Do ich pokojného večera jedného dňa vtrhne nový majiteľ a snaží sa ich odtiaľ vyhodiť. Celá hra je vyskladaná zo stretov názorov dvoch rozdielnych generácií : socialisticko-kapitalistickou a tou súčasnou. Ako druhá bola uvedená hra Československo od Anny Gruskovej. Oslava 20. výročia pri granadírskom pochode s vínom a uhorkami, sprevádzaná milou partnerskou konverzáciou manželov Češky a Slováka. Treťou v poradí bola hra Dušana Vicenta - Hniezdočko. Dej sa odohráva v obývačke rodiny, ktorá v nej ostala desivo uväznená o čom svedčia všetky dekadentne monológy. Otcov smerovaný k televízoru, matkin lepiacej plastové súčiastky pre Vietnamcov alebo syna – neonacistu, vystatujúceho sa pred svojou priateľkou svojimi euforickými pocitmi z pouličných bitiek. Posledná hra - Tichý pôvab bankomatov od Vincenta Klimáčka bola brilantným zakončením prehliadky tohto projektu. Autor si sám prečítal všetky postavy (vreckárku, elegantnú cicu aj úradníka propagujúceho bankomatové karty) tvárov tvár k bankomatom – obecenstvu. To, že jazyk umenia dokáže uchovať a osvetliť mnohé udalosti a skúsenosti, ktoré časom prichádzajú o kontext, tieto hry absolútne potvrdili.

Ďakujeme za výborný zážitok.

(lija